Autor v uvedenom článku poukazuje na hlavné rozdiely v slovenskej a českej právnej úprave spoločnosti s ručením obmedzeným. Komparatívne úvahy sú zamerané najmä na vznik spoločnosti, obchodný podiel, práva a povinnosti spoločníkov, ako aj organizačnú štruktúru spoločnosti. Odôvodnenosť komparatívnych úloh je podporená prijatím nového zákona o obchodních korporacích, ktorý doterajšiu právnu úpravu na viacerých miestach podstatne mení.

V príspevku sa sústredíme na explikáciu nominátnych športovo-právnych kontraktov, a následne i na stručný prehľad inominátnych športových kontraktov v novom zákone o športe. Nominátne kontrakty predstavujú: zmluva o profesionálnom vykonávaní športu, zmluva o amatérskom vykonávaní športu, zmluva o príprave talentovaného športovca, dohoda o hosťovaní, a zmluva o sponzorstve v športe. Okrem toho však zákon pripúšťa aj využívanie zmluvných typov (pracovná zmluva a dohody) podľa Zákonníka práce a iných obdobných pracovnoprávnych predpisov, a to pre profesionálny aj amatérsky výkon športu, ale aj pre činnosť športových odborníkov, ak vykonávajú závislú prácu.

Článok sa zaoberá otázkou nového inštitútu – kontrolóra športovej organizácie, ktorý priniesol nový zákon o športe. Cieľom článku je poukázať na opodstatnenie vzniku a pôsobenia tejto funkcie v rámci športových organizácií so zameraním sa na úlohy kontrolóra športovej organizácie ako aj ekonomické a personálne dopady jeho pôsobenia v rámci športovej organizácie.

Vyberanie ročného členského príspevku v zmysle zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “Zákon o športe”) sa môže na prvý pohľad zdať ako neprimeraný zásah do združovacieho práva dotknutých subjektov. Opak je však pravdou, nakoľko Zákonom o športe deklarované ciele a s nimi súvisiace právne mechanizmy majú do športu priniesť väčšiu prehľadnosť, nové systémy správy a riadenia športu prostredníctvom subjektov v športe, a predovšetkým snahu po aktívnej účasti jednotlivých nosných subjektov pri správe, organizácii a riadení toho-ktorého športu.

Príspevok reaguje na prípravu nového návrhu zákona o športe, najmä pokiaľ ide o navrhovanú legálnu úpravu postavenia športových klubov. Autor poukazuje na pozitívne zmeny, ktoré by mala nová právna úprava priniesť, i na niektoré úskalia, ktoré môžu spôsobiť aplikačné problémy. Zároveň navrhuje zakomponovať do pripravovanej právnej úpravy niektoré ďalšie zmeny.

Článok v sekundárnej rovine prezentuje kvalitatívny výskum prostredníctvom Grounded Theory, ktorý bol zrealizovaný v súvislosti s problematikou civilnej a trestnej mediácie. Primárne je zameraný na oblasť restoratívnej justície a trestnej mediácie. Autor článku sa týmto obracia na odbornú verejnosť a autority, ktoré môžu svojím prístupom napomôcť tomu, aby vzdelávanie trestných mediátorov (PaMÚ) bolo realizované v intenciách odporúčaní CEPEJ(2007)13, (Európska komisia pre efektívnosť fungovania justície. V Štrasburgu, 7. decembra 2007).

Po obnovení suverenity Československej republiky v roku 1945 došlo k náprave chýb z minulosti vytvorením slovenských národných orgánov v oblasti zákonodarnej aj výkonnej moci na báze Košického vládneho programu, ale zakrátko k obmedzeniu ich kompetencií v prospech ústredných orgánov tzv. Pražskými dohodami. Tento tzv. asymetrický model existoval až do roku 1968, keď sa uskutočnilo federatívne usporiadanie, ktoré malo zabezpečiť rovnoprávne postavenie oboch národov tým, že mali byť vytvorené národné republiky s príslušnými orgánmi. Etapa federatívneho usporiadania sa však nevyhla chybám z obdobia po roku 1945, a to najmä obmedzovaním kompetencií národných republík v prospech centrálnych orgánov. V predmetnom článku autorka objasňuje historicko - právne aspekty procesu centralizácie Československa po roku 1969 a zároveň analyzuje právne postavenie Slovenska po prijatí ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii.

V predkladanom príspevku sa autor sústreďuje na analýzu v odbornej literatúre v zásade málo spracovanej témy, ktorou je história prekladu a tlmočenia v trestnom konaní. Pri spracovávaní tejto témy volí širší pohľad a približuje v tomto kontexte aj súvisiace historické fakty. Venuje sa nielen jednotlivým trestným poriadkom, počnúc zák. čl. XXXIII/1986, ale aj ďalším právnym normám, počnúc zmienkou o dvorskom dekréte č. 109/1835 sb. z. o súdnych tlmočníkoch. Dochádza k záveru o bohatej právnej úprave tejto problematiky v jej historickom kontexte a o vyhovujúcej aktuálnej legislatíve.

Predkladaný príspevok polemizuje s tézou, že športové právo sa stáva samostatným právnym odvetvím a to z pohľadu existujúcej právnej úpravy dotýkajúcej sa športu, ako aj prijatím nového zákona o športe. Autor sa zaoberá vysvetlením pojmu právne odvetvie, pričom pri definícii tohto pojmu sa zaoberá otázkou zaradenia športového práva v rámci duálnej štruktúry kontinentálnemu systému práva, a to k súkromnému alebo verejnému právu, kde zároveň ponúka vyriešenie otázky prípadného konfliktu pri určení charakteru športového práva. Časť predkladaného príspevku sa zaoberá historickým aspektom športu a úzko súvisiacou otázkou zodpovednosti v športe v historickom kontexte.

V predošlých príspevkoch a článkoch venujúcich sa téme manipulácie priebehu a výsledkov športových súťaží sme poukázali na závažnosť tohto fenoménu a jeho rozmach v posledných rokoch ako jedného z negatívnych javov v športe. Zároveň sme uviedli, že bol pripravený a otvorený k podpisu Dohovor Rady Európy (ďalej aj „RE“) k manipulácií športových súťaží, ktorého účelom je úprava predpisov jednotlivých členských krajín RE tak, aby bolo možné prijať opatrenia k čo najefektívnejšiemu boju proti ovplyvňovaniu športových súťaží, tzv. match-fixingu. Napriek tomu, že Slovenská republika dohovor doposiaľ nepodpísala, zákonodarca pristúpil v rámci aktuálneho návrhu Zákona o športe k úprave niektorých dôležitých aspektov práve v súlade s Dohovorom RE. Tie sa týkajú na jednej strane vymedzenia povinností národných športových zväzov v boji proti match-fixingu a jednotlivých športových subjektov (športové kluby, športovci, funkcionári atď.) pri dodržiavaní princípov fair-play a ochrane integrity športu. Na strane druhej dochádza prostredníctvom novely Trestného zákona k lepšiemu vymedzeniu trestnej činnosti v podobe manipulácie športových súťaží a sprísneniu trestov pri jej páchaní.

Obsahom článku je priblíženie niektorých aspektov dobrovoľníctva ako samostatného právneho a spoločenského inštitútu vo vybraných krajinách sveta – Spojené štáty americké, Talianska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Rumunsko, Slovinská republika.